Titulný obrázok
 
Oznamy
O nás
Katechetické pomôcky a literatúra
2%
Fórum
PODUJATIA
Momentálne nie sú k dispozícii žiadne nadchádzajúce podujatia.
NOVINKY
Za posledné dni
:: 2015-08-19 13:33:43
Pozvánka: Celodiecézny katechetický deň a Veni Sancte v Poprade
:: 2015-08-13 13:50:21
Svätý Otec František: Sviatok je Boží dar ľudskej rodine
:: 2015-08-05 08:50:37
Ohne - Stretnutie snúbencov
:: 2015-08-03 14:18:48
Domov pre zranené srdce (siedma katechéza)
:: 2015-07-21 10:54:03
Odhaľ krásu zasväteného života - prezentácie reholí v našej diecéze
:: 2015-07-09 11:39:12
Pápež František pri omši za rodiny: Lepšie víno prichádza!
:: 2015-06-26 11:28:49
Katechéza pápeža Františka: Chráňme dušu dieťaťa pred nezhodami v rodine
:: 2015-06-26 10:35:21
Povolanie ako dar (katechéza)
 
Dvaja sa stanú jedným (štvrtá katechéza)
späť

      V rámci diecéznej prípravy na septembrové Celosvetové stretnutie rodín vo Philadelphii i prípravy na júlové stretnutie rodín na Mariánskej hore vám ponúkame štvrtú katechézu "Dvaja sa stanú jedným" i nedeľný príhovor k tejto katechéze.

      DVAJA SA STANÚ JEDNÝM (katechéza online)

      Drahí bratia a sestry!
      V nadväznosti na predchádzajúce príhovory o manželstve a rodine, vás chcem dnes pozvať, aby sme spoločne uvažovali nad manželstvom ako nad Božím projektom.
      Nie sme stvorení na to, aby sme boli sami. Už na začiatku Biblie sám Boh hovorí: „Nie je dobre byť človeku samému”(Gn 2, 18). Ľudské bytosti potrebujú jeden druhého a navzájom sa vedia dopĺňať. Túto nezmazateľnú túžbu po priateľstve a spoločenstve napĺňame tým, že vytvárame putá spoločného záujmu a lásky. Ako hovorí Exupéry: „hľadíme tým istým smerom.“ Manželstvo je takou, ale jedinečnou, dôvernou a nerozlučnou formou priateľstva a spoločenstva pod jednou strechou, pri jednom stole a jednom lôžku. Do manželstva sú pozvaní muž a žena, aby sa navzájom milovali bez výhrad a boli otvorení pre nový život. Aby sa navzájom milovali, ako Boh miluje nás – vytrvalo a navždy! Boh to nevzdal v raji po hriechu prvých ľudí a nevzdáva to ani potom, čo mu ľud býva často neverný - ako to vidíme v Starom zákone. Dokonca nám daroval seba vo svojom Synovi.
      Manželstvo, ako to čítame vo Sv. písme, je Boží projekt. Preto Boh stvoril ľudí ako mužov a ženy. Dal im vzájomnú príťažlivosť – Adam žasol, keď k nemu Boh priviedol Evu – a dal im schopnosť v láske a vzájomnom dare a jednote tiel - nie v slepom inštinkte, ako je tomu vo ostatnej prírode – privádzať na svet nové potomstvo: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!” (Gn 1, 28). Tento Boží projekt manželstva je nemeniteľný. Nedokázala ho zničiť ani potopa, ba ani dedičný hriech. A tento projekt sa realizuje neopakovateľne v každom platnom manželstve. Napĺňajú ho dvaja konkrétni ľudia, originálny muž a neopakovateľná žena so svojimi charaktermi, dobrými vlastnosťami i slabosťami. Pre tieto slabosti nie je vždy ľahké milovať bezvýhradne, tak ako Boh miluje nás. Preto musí byť v nás pokora, aby sme dokázali povedať: „Neviem to, nedokážem milovať bezvýhradne!“ A tiež trpezlivosť, že môj manžel/ka to nedokáže, nevie!
      Teológia tela svätého Jána Pavla II. hovorí o „vnútornej slobode“ a „sebaovládaní“, ktoré manželia potrebujú k tomu, aby boli jeden pre druhého skutočným darom. Chlapi vstupujúci do manželstva majú často krát predstavu bezstarostnosti života, myslia si, že to bude „ako u maminky“. Ženy prichádzajúce do manželského života majú zase neraz predstavu, že to bude samá romantika, ako v telenovelách. Je preto potrebná spomínaná vnútorná sloboda: „Nevadí, že nemáme všetko. Nevadí, že môj manželský partner nevládze milovať stopercentne“. Táto vnútorná sloboda má prechádzať až do veľkodušnosti: „Ja chcem začať. Ja chcem vyjsť zo seba - zo svojho pohodlia, sebectva, sebaľutovania.“ Iba ak sa chceme v manželstve vzájomne prispôsobovať, bude rásť jednota, ktorá napĺňa oboch.
      Táto jednota pri sobáši iba začala, je krehká ako malá rastlinka a treba sa o ňu starať! Sebaovládanie je zase čnosť, ktorá nás podrží, keď nás pochytí hnev alebo chuť byť príliš náročný na manžela/ku. Takisto, keď sme skúšaní vo vernosti, či vtedy, keď začíname porovnávať: ako to bolo doma; ako je to u iných; aké by to v manželstve s iným/inou. Pápež František pri istej príležitosti povedal: „Manželstvo je aj každodennou prácou, a mohol by som povedať prácou tvorivou, tak ako remeslo zlatníka, pretože úlohou manžela je urobiť manželku viac ženou a úlohou manželky urobiť manžela viac mužom. Rásť aj v ľudskosti ako muž a ako žena. Toto sa deje medzi vami. Toto sa nazýva vzájomný rast. Neprichádza to však zo vzduchu! Pán tomu žehná, ale prichádza to cez vaše ruky, cez vaše postoje, cez spôsob, ako žijete, ako sa máte radi. Pomáhajte si rásť! Vždy dbajte o rast toho druhého.“
      Milovaní bratia a sestry, drahí manželia!
      Keďže manželstvo je projektom Božej lásky, je prirodzené, že táto láska vytvára záväzok. Pravá láska je tak silná, že vytvára záväzok. Záväzok zasa v sebe nesie zodpovednosť, vďaka ktorej manželstvo môže vytrvať. Nič dočasné nemôže naplno uspokojiť naše najhlbšie túžby (ani jedlo, ani sviatočný odpočinok, ani dovolenka pri mori). Len to, čo je trvalé ich môže naplniť a teda, iba Boh, jeho láska a priateľstvo s Ním, veď „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky!” (Hebr 13, 8). Preto manželský sľub, ktorý si pri sobáši muž a žena dávajú v sebe zahŕňa slová úplnej vernosti a nerozlučnosti: „...budem ťa milovať a ctiť po všetky dni svojho života.” Človeka nenaplní tzv. manželstvo na skúšku, či sobáš s predmanželskou zmluvou (t. z. ako si podelia spoločný majetok, ak by sa rozišli) – to už nie je „po všetky dni života!“
      V našom postmodernom svete sú dôvera a vernosť vzácne. No paradoxne, pretože nič nie je záväzné, je ťažké dôverovať druhým a zveriť sa druhým. Preto sa manželstvo zdá byť dnes pre mnohých smelým počinom. O odvahu vstúpiť do manželstva oberajú mladých niekedy oprávnené, inokedy zase až prílišné ekonomické obavy. Bojíme sa, že budeme pripútaní k niekomu nevhodnému a že nebude všetko zariadené podľa našich predstáv. Pápež František poukazuje na to, že mnohí ľudia majú strach z takejto výzvy a vyhýbajú sa manželstvu preto, lebo sú skeptickí: „Dnes sa mnoho ľudí bojí robiť definitívne rozhodnutia, ktoré by platili na celý život, pretože sa im to zdá nemožné ... A táto mentalita privádza mnohých, ktorí sa pripravujú na manželstvo ku konštatovaniu: ,Budeme spolu, pokiaľ nám vydrží láska. Ale čo rozumieme pod láskou? Len nejaký cit, psychofyzický stav? Iste, ak je to tak, potom nie je možné budovať na niečom pevnom. Ale keď je láska vzťah, potom je to skutočnosť, ktorá rastie, a dá sa obrazne povedať, že sa buduje ako dom. A dom budujeme spoločne, nie každý po svojom! ... Nechcete ho azda postaviť na piesku citov, ktoré prichádzajú a odchádzajú, ale na skale pravej lásky, lásky, ktorá prichádza od Boha. [...] Nesmieme sa nechať premôcť «kultúrou provizórnosti!» ...Tento strach zo slova «navždy» sa dá liečiť tým, že sa budeme deň čo deň spoliehať na Pána Ježiša, aby sa tak náš život stal – krok za krokom – každodennou duchovnou cestou spoločného rastu.“

      Drahí bratia a sestry!
      Ako už bolo povedané, manželstvo je Boží projekt. Ale musíme zdôrazniť, že Boh je v ňom aj „spoluinvestor“, zvlášť v kresťanskom manželstve. Do Kány Galilejskej pozvali Ježiša na svadbu. A on tam zostal na začiatku – v dobrom, keď bolo všetko, ako má byť. Ale zostal aj v zlom, keď nebolo vína a zdalo sa, že je po svadbe. Ježiš neopustil manželov ani v ich šťastí, ani v nešťastí”. Ba dokonca ich zachránil, keď im dal nové a lepšie víno. Svoj prvý zázrak teda Ježiš neurobil pri chorom, ani pri posadnutom démonom, ale pri záchrane manželstva - už na jeho začiatku! Tu sa ukazuje veľký Boží záujem investovať a spolupracovať s manželmi po celý ich život. A to až tak, že sám Boh-Ježiš je v ňom prítomný. Do chrámu na sobáš prichádzajú dvaja slobodní ľudia – muž a žena – a vychádzajú ešte v krehkej jednote traja: jej muž, jeho žena a ich Spasiteľ Ježiš. Takto sviatostné manželstvo nie je iba obrazom “novej a večnej zmluvy” medzi Kristom a jeho Nevestou Cirkvou, ale táto sviatosť je zárukou stálej prítomnosti Pána Ježiša medzi manželmi a v ich rodine po všetky dni ich života. To je to nové víno, víno novej, lepšej - Božej lásky, ktorú Duch Svätý vlial do srdca muža a ženy v okamihu uzatvorenia sviatosti manželstva.
      Milí manželia, drahí bratia a sestry!
Udržať lásku navždy je možné len, ak budete spolu s Bohom investovať do svojho manželstva, pretože manželstvo je povolanie, ktoré neskočilo v deň sobáša, ale trvá po všetky vášho života. K Bohu – investorovi je preto potrebná aj vaša investícia. Tou investíciou sú čnosti, zvlášť čnosť čistoty a vzájomného odpustenia. Tieto čnosti sú posilňované častým prijímaním Eucharistie.
      Čistota je semienkom, ktoré sa seje už v mladosti a z ktorého neskôr vyrastajú pevné a trvalé manželstvá. K tomu, aby sme si pripravili naše srdce na manželstvo, je potrebné sa cvičiť v tejto čnosti, ktorá človekovi dáva vnútornú slobodu. Rovnako je potrebné učiť sa chápať našu sexualitu v kontexte spoločenstva lásky a svätosti každej osoby. Čistota formuje sexuálne túžby, vďaka ktorým sa manželia dokážu milovať úplnou, nezištnou a darujúcou sa láskou, láskou ktorá nezraňuje toho druhého, ale spoločne ich oboch dvíha a to až k samotnému Bohu. Je to práve čistota, ktorá sa stáva predpokladom trvalej lásky a vernosti. To ona pomáha mužovi a žene hľadieť na seba navzájom s úctou a bázňou. Jeden pre druhého sú totiž svätým (sakrálnym) priestorom, pretože v nich prebýva sám Boh. Telo nie iba matériou a predmetom sexuálneho uspokojenia, ako nám to dnes mnohí predkladajú. Telo je osobou a osoba je čímsi posvätným, je chrámom, v ktorom prebýva Boží Duch. (porov. 1Kor 6, 19-20).
      Manželský život sa neobíde ani bez čnosti odpúšťania - drobných i veľkých krívd. My kresťania sa to však učíme priamo od Boha. Aj pred chvíľou zaznelo „Pane, zmiluj sa“ a zaznieva ešte silnejšie pri sviatosti zmierenia. Božie odpustenie je pre nás lekciou z odpúšťania! Sviatosť manželstva však silno súvisí aj s Eucharistiou. V nej nám Kristus dáva svoje Telo, Seba. Manželia ho prijímajú, aby vládali dávať seba druhému a spoločne deťom; aby sa tak ako Kristus z lásky (nie z povinnosti) dokázali „lámať a dávať“ pre tých druhých.
      Milí manželia, teraz i stále, keď prijmete Ježiša Krista v Eucharistii, smelo mu povedzte: „Chcem cez teba prijať i svojho partnera! A dávaj mi, prosím, pravú lásku k nemu, lásku ktorá vydrží navždy.“ A on vás vyslyší. Amen.


Použitá literatúra:
Modlitba požehnania nad novomanželmi A, Rímsky misál 1980.
JÁN PAVOL II., Katechézy o ľudskej láske podľa Božieho plánu – Teológia tela, 16. januára 1980.
FRANTIŠEK: Príhovor k snúbencom, ktorí sa pripravujú na manželstvo, Vatikán, 14. februára 2014.


Stvorení pre lásku (prvá katechéza)
Poslanie lásky (druhá katechéza)
Význam ľudskej sexuality (tretia katechéza)

 
:: Pridané: 2015-03-02 15:10:44    :: Aktualizované: 2015-03-03 09:17:56Zobraziť diskusné príspevky (0)
 
Počet zobrazení: 7278x
Liturgický KALENDÁR
YouTube
Kanál DKÚ Spišskej diecézy
LINKY
www.kapitula.sk
www.kpkc.sk
www.katechezy.sk
www.evanjelizacia.sk
www.animator.sk
www.komisia.sk
www.rebrik.sk
www.mojakomunita.sk
www.rodina.kbs.sk
Návštevnosť WEBU
Celkom: 1269083
Dnes: 430   Online: 3
Za posledný
týždeň: 3960   mesiac: 18078
 
 webmail   Validator W3C :: HTML 4.01 | CSS © 1997 - 2019 :: Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy | CMS Design & code by :: Ladislav KOVÁCS iDT