Titulný obrázok
 
Oznamy
O nás
Katechetické pomôcky a literatúra
2%
Fórum
PODUJATIA
Momentálne nie sú k dispozícii žiadne nadchádzajúce podujatia.
NOVINKY
Za posledné dni
:: 2015-08-19 13:33:43
Pozvánka: Celodiecézny katechetický deň a Veni Sancte v Poprade
:: 2015-08-13 13:50:21
Svätý Otec František: Sviatok je Boží dar ľudskej rodine
:: 2015-08-05 08:50:37
Ohne - Stretnutie snúbencov
:: 2015-08-03 14:18:48
Domov pre zranené srdce (siedma katechéza)
:: 2015-07-21 10:54:03
Odhaľ krásu zasväteného života - prezentácie reholí v našej diecéze
:: 2015-07-09 11:39:12
Pápež František pri omši za rodiny: Lepšie víno prichádza!
:: 2015-06-26 11:28:49
Katechéza pápeža Františka: Chráňme dušu dieťaťa pred nezhodami v rodine
:: 2015-06-26 10:35:21
Povolanie ako dar (katechéza)
 
Domov pre zranené srdce (siedma katechéza)
späť

      V rámci diecéznej prípravy na septembrové Celosvetové stretnutie rodín vo Philadelphii vám ponúkame siedmu katechézu "Domov pre zranené srdce" i nedeľný príhovor k tejto katechéze.

      Domov pre zranené srdce (katechéza)

      Drahí bratia a sestry, milí manželia, drahé rodiny!
      V prvú augustovú nedeľu sa znovu chceme zamýšľať nad jednou z tém, ktorú nám ponúkajú prípravné katechézy celosvetového stretnutia rodín. Toto stretnutie sa uskutoční už o necelé dva mesiace – 25.9.-27.9. 2015 vo Filadelfii. Chceme vás dnes pozvať osvojiť si vnímanie Cirkvi ako domova, ktorý poskytuje „strechu“ pre zranené srdce človeka. V nej je totiž možné stretnúť sa s Lekárom, ktorý lieči ľudské zranenia, i tie manželské.
      Každý z nás túžime po šťastí a pokoji, no napriek tomu sa v našich životoch stretávame s bolesťou a zraneniami. Zranenia neobchádzajú ani mnohé manželstvá. Príčin týchto zranení je mnoho: chudoba, choroba, rôzne druhy závislosti (alkohol, drogy, gamblerstvo, pornografia), nezamestnanosť, rozvod, nečakaná smrť najbližších...
      Manželia sa však neraz zrania aj v oblasti, ktorá ich má povznášať a robiť ich život radostným. Tou oblasťou je ich sexualita. Ako sme mohli vidieť v predchádzajúcich príhovoroch, sexualita je Pánovým darom, ktorý Boh dal manželom preto, aby sa skrze tento dar vzájomne darovali, posväcovali a takto urobili svoju lásku a život plodnými.
      Samotný Ježiš si je vedomý veľkosti daru sexuality, ako aj daru manželstva, osobitne jeho nerozlučiteľnosti. Preto svojim učením chráni, tak dar ľudskej sexuality ako aj nerozlučiteľnosti manželstva. Jeho učenie je však pre mnohých „tvrdou rečou“. Spomeňme si na jeho Horskú reč, v ktorej hovorí: „Počuli ste, ,že bolo povedané: ´Nescudzoložíš!´ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5, 27-28). Aké je náročné pre mnohých mužov, a to zvlášť v dnešnej presexualizovanej spoločnosti, hľadieť na ženu (dokonca na svoju vlastnú ženu) očami lásky? Aké je náročné nehľadieť na ňu a na jej telo ako na objekt vlastného potešenia, ale hľadieť na ňu ako na osobu hodnú milovania a úcty?! Koľké ženy si nectia seba samé a dovoľujú mužom hľadieť na ne ako na objekty žiadostivosti?! Koľko cudzoložstiev sa spácha v srdciach moderných mužov a žien?! Musíme však povedať, že zranenia manželov sú mnoho krát už len dôsledkom ich života v mladosti. Sexualita vnímaná v zmysle „uži si a nič viac“, zraňuje mnohých mladých chlapcov a dievčatá. Následne títo mladí plní zranení vstupujú do manželského života a v ňom neraz rania aj svojho manželského partnera.
      V súčasnej rozvodovej mentalite, keď sa rozvod vníma ako čosi normálne a niekedy ako jediné a najlepšie vyriešenie zraneného manželského vzťahu, sú Ježišove slová o nerozlučiteľnosti manželstva rovnako tvrdou rečou, akou boli aj pre jeho učeníkov, ktorí sa napokon vyjadrili: „Keď je to tak medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa“ (Mt 19, 10).

      Drahí bratia a sestry!
Ježiš si nás získal svojou obetou a touto obetou nás uzdravil z rán hriechu. Patríme jemu a patríme mu celí. Aj naša sexualita mu patrí. No občas sa správame tak, že všetko chceme dať Pánovi, len do tejto jedinej oblasti nášho života Pána nechceme vpustiť. Z úst mnohých – aj veriacich – môžeme počuť námietku: „Čo mi má čo Cirkev hovoriť ako mám/máme žiť svoj/náš manželský intímny život? Je to moja/naša súkromná vec, do ktorej nikoho nič nie je.“ Cirkev je však hlasom Krista v tomto svete: „Kto vás počúva, mňa počúva“ (Lk 10, 16), povedal Ježiš svojim učeníkom, keď ich poslal, aby pokračovali v jeho poslaní. Preto dnes mnohí považujú učenie Cirkvi za „tvrdú reč“ a to aj v oblasti manželskej lásky, antikoncepcie a ľudskej sexuality. Reč Cirkvi nemôže byť inou akou bola Ježišova reč. Musí však byť hlásaná s rovnakou láskou, pochopením a milosrdenstvom, aké preukazoval Ježiš mnohým ľuďom, poznačených zraneniami, ktoré im ich život priniesol. Spomeňme si na ženu pristihnutú pri cudzoložstve, na slzy prostitútky, ktoré zmáčali Ježišove nohy, na Samaritánku, ktorá vystriedala mnohých mužov a ktorej sa Ježiš dal napiť živej vody. Spomeňme si na mnohých chorých a životom zranených ľudí. Týmto všetkým sa Ježiš stal lekárom, ktorý liečil pravdou a milosrdenstvom.
      Preto sa aj dnes stáva a má stať toto Ježišovo učenie liekom. Tento liek im je podávaný v Cirkvi a skrze Cirkev. Koľkí manželia, ktorí sa rozhodli zveriť sa tomuto Lekárovi boli skutočne uzdravení?! Pre koľkých manželov sa Cirkev stala „poľnou nemocnicou“ (ako ju nazýva sv. otec František), ktorá vyliečila smrteľné rany spôsobené životom?!
      Preto vás chceme, drahí bratia a sestry, osobitne vás, milí manželia pozvať nebáť sa opravdivo vstúpiť do domu Cirkvi. V tomto dome vás nečaká karhajúci kňaz, biskup ani pápež – čaká vás tam Ježiš, váš Lekár, ktorého nepotrebujú zdraví, ale chorí. Sv. Augustín v jednej svojej veľkonočnej homílii povedal: „Pán [ako] skúsený lekár vedel lepšie, čo sa deje v chorom človeku, ako chorý človek sám. Lekári môžu urobiť pre choré telo to, čo Pán môže urobiť pre chorú dušu“. A vychádzajúc z podobenstva o milosrdnom Samaritánovi, Augustín hľadí na Cirkev ako na hostinec, kde sa uzdravuje zranený pocestný: „Dovoľ nám, zraneným, utiekať sa k lekárovi, dovoľ nám byť privedení do tohto hostinca, aby sme boli uzdravení [...] preto, bratia, aj v tomto čase je Cirkev, v ktorej sa liečia zranení, hostincom pre pocestných“ (sv. Augustín, Sermons 2290).
      Súčasný sv. Otec pozýva každého človeka na stretnutie s Kristom týmito slovami: „Pozývam každého kresťana, nech sa už nachádza na akomkoľvek mieste a v akejkoľvek situácii, na nové osobné stretnutie s Ježišom Kristom, alebo aspoň ochotne nechať sa ním stretnúť; na každodenné neprestajné hľadanie Krista. Niet dôvodu na to, aby si niekto myslel, že takéto stretnutie nie je preňho, pretože ´nikto nie je vylúčený z radosti, ktorú daruje Pán´“ (EG, 3).
      Našou úlohou je preto: po prvé, nechať sa stretnúť Lekárom a vyliečiť sa ním – jeho láskou a milosrdenstvom. Toto stretnutie sa deje predovšetkým vo sviatosti zmierenia, ktorej má predchádzať zmierenie s našimi blížnymi. V tejto sviatosti pôsobí Ježišov Duch, ktorý nás uzdravuje a pomáha nám rásť vo svätosti.
      Po druhé, je potrebné pestovať tzv. „apoštolát pohostinnosti“. To znamená: otvoriť naše srdcia, otvoriť dvere našich farností a farských spoločenstiev zraneným. V našej spoločnosti, kde sa 43% manželstiev rozvádza, sme povolaní osobitným spôsobom sa ujať rozvedených, odlúčených manželov, či manželov prechádzajúcich rozličnými krízami. Sv. otec Benedikt XVI., v súvislosti s rozvedenými a znovusobášenými povedal: „Myslím, že veľkou úlohou farností a katolíckeho spoločenstva je urobiť všetko, čo je v ich silách, aby títo ľudia cítili, že sú milovaní, prijímaní, že nie sú ,mimoʻ [... ] Ich utrpenie nie je iba fyzickým a psychickým súžením, ale i utrpením pre veľké hodnoty viery v cirkevnom spoločenstve [...] Som presvedčený, že ak je skutočne vnútorne prijaté, je pre Cirkev darom. Je potrebné, aby vedeli, že práve takto slúžia Cirkvi a sú v jej srdci“ . Taktiež sme pozvaní sa ujať našich homosexuálne cítiacich bratov a sestier a skrze naše svedectvo prežívania čistoty, aj im dopomôcť pochopiť, že žiť čisto znamená zároveň skutočne milovať.
      V tomto „apoštoláte pohostinnosti“ spočíva nová evanjelizácia: privádzať zranených na stretnutie s Božským lekárom v Cirkvi. Byť pohostinní vždy, všade, cez laikov i zasvätených, je cesta k tomu, aby sa títo zranení necítili odsúdení – „mimo“ Cirkvi – ale aby práve v nej našli prijatie a v jej učení pomoc. Cirkevné spoločenstvo sa nemôže podobať farizejom, ktorí naložili bremená na iných, no sami žili bez nich. „Ak by naše farnosti boli skutočne miestami, kde „sám“ neznamená „osamelý“, kde sa širší okruh priateľov a rodín skutočne delí o svoje radosti a žiale, potom by snáď aspoň niektoré námietky sveta voči katolíckemu učeniu mohli byť odzbrojené“ (VIII. Katechéza, čl. 167).
      Drahí bratia a sestry!
      Ako hriešni a zranení hriechom spoločne vstúpme do domu Cirkvi, sami sa v ňom stretnime s Ježišom ako lekárom, nechajme sa ním vyliečiť a privádzajme k tomuto stretnutiu aj našich blížnych. Ako Cirkev, staňme sa domovom pre zranené srdcia!


Použitá literatúra:
BENEDIKT XVI., príhovor na „Festivale svedectiev“, Miláno (2. jún 2012).

 
:: Pridané: 2015-08-03 14:18:48    :: Aktualizované: 2015-08-05 12:20:52Zobraziť diskusné príspevky (0)
 
Počet zobrazení: 7500x
Liturgický KALENDÁR
YouTube
Kanál DKÚ Spišskej diecézy
LINKY
www.kapitula.sk
www.kpkc.sk
www.katechezy.sk
www.evanjelizacia.sk
www.animator.sk
www.komisia.sk
www.rebrik.sk
www.mojakomunita.sk
www.rodina.kbs.sk
Návštevnosť WEBU
Celkom: 1269082
Dnes: 429   Online: 3
Za posledný
týždeň: 3959   mesiac: 18077
 
 webmail   Validator W3C :: HTML 4.01 | CSS © 1997 - 2019 :: Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy | CMS Design & code by :: Ladislav KOVÁCS iDT